História obce Číž

V rôznych starých listinách vystupuje Číž pod rôznymi menami ako sú: Csíz, Chyz, Chys, Chyzy, Chiz, Chis. Za I. ČSR sa obec volala Číz, po vojne od roku 1945 sa volá Číž. Počas obdobia Uhorska patril do Gemerskej župy.

Prvý raz sa spomína Číž v roku 1274 v spojitosti so súdom, v ktorom si Hanvayovci toto miesto ako majetok po predkoch pre seba žiadali.  Z listiny z roku 1338 vysvitlo, že Číž vlastniaci Thuka, nepatril k rodu Hanvayovcov. V roku 1427 vlastní obec Csízi János. Obec mala 24 port (brána): Porta bola kráľovský daňový základ, ktorý zodpovedal približne jednej celej poddanskej usadlosti. V roku 1427 vzniká tzv. "Korógy puszta", neskôr sa stala dedinou a XIX. storočí splynula s obcou Číž. Obe obce oddeľoval od seba potok Baraca, ktorý tečie v tzv. "Žobráčskom údolí" (maď. Koldus völgy). Pôvodná hranica Korógyu patrila k Hanvayovským pozemkom. Ako vysvitlo z údajov u Hanvayovcov, Hegyfőovcov a u Križana hranicou Hanvayovských pozemkov v roku 1289 a 1290 bol potok Baraca, takže obec Korógy sa rozprestiarala na Hanvayovskej strane potoka. Prvým vlastníkom a zakladateľom "Korógy puszty" bol Bartolomej Korógyi so 6 portami.  Tureckými nájazdmi obec upadla. V roku 1548 vidíme ako majiteľa Gašpara Korógya už len s 1 portou a 3 želiarmi. V roku 1552 bola rodina Korógyiovcov majiteľom už len 1 porty bez želiarov, čo znamená že portu obhospodárovala sama rodina.

Obec sa v roku 1565 stala obeťou tureckých nájazdov. Malý počet obyvateľstva sa nemohol proti tureckému nebezpečenstvu úspešne brániť, a ani nebolo schopné platiť Turkom dane, takže obyvateľstvo zanechajúc obec sa vysťahovalo do okolitých väčších miest.

V roku 1480 sa objavuje medzi nevoľníkmi meno Zantha pravdepodobne maďarského pôvodu. V roku 1551 je v obci uvádzaný už aj richtár, 14 nevoľníkov, 11 želiarov a 4 z iných obcí došlí. Z toho boli:

 

V roku 1558 je majiteľom obce Gabriel Halmi a vdova Gergelyová Darvas, majú 1 nevoľníka, 2 polo-nevoľníkov, 4 želiarov a 2 neobývané porty. Medzi nevoľníkmi sú aj maďarské mená Zekel (r. 1565), Biro (1571), Molnár (1573), Dosa (1589), Varga (1599), Sebeo (1603, od 1606 Sebők), Kiss (1608) pozostalá Magda Pásztorová (1608), Zabó (1614), Erdély (1619, od 1621 Erdeli). V roku 1668 sa objavujú už aj privilegovaní prisťahovalci. V Číži bol vtedy ako neznámej národnosti uvádzaný Toth. V ďalších rokoch sa objavujú ďalšie maďarské mená Karpis (1706), Máté (1706) Csiszár (1729), Juhász (1729), dvaja Mátéovci (1729), Suttor (1673), Suttoris (1674).

Pre veľké údery, ktoré zasadili Čížu Tatári a Turci sa stal v XVI. storočí a potom aj koncom XVII. storočia celkom vyľudnený. V roku 1566 ho Tatári zapálili a celkom zničili. V roku 1582 má len 7 obývaných domov. Počet domov sa len v roku 1598 zdvihol na 15 domov. Obec v roku 1682 Turci zase vypálili, potom je jeho chotár 4 roky neosiaty. Obyvateľstvo v roku 1700 činí dokopy 6 rodín. V ďalšom období veľké vojenské výpravy a ešte ťažšie vojnové dane staré maďarské obyvateľstvo pomaly prinútili k úteku.

Obec je v prvej polovici XVIII. storočia dlho neobývaná. Po veľkej cholere v roku 1715 sú 2 poddaní-sedliaci, v roku 1720 sú zapísaní v župných daňových súpisoch len 3 poddaní-sedliaci. Úbytok obyvateľstva sa nahradil tým, že z okolia prišli Maďari a z okolia Muráňa Slováci. S prísťahovalcami dosiahla obec v roku 1773 strednú veľkosť. Ani maďarská početnosť sa nemení, lebo cudzinci sa prispôsobili k maďarskému obyvateľstvu. Ku koncu XVIII. storočia Korogy puszta splynie s obcou Číž.

Obyvateľstvo sa v XVI. storočí stáva kalvinského vyznania a je dcérocirkvou Hanvy a to z toho dôvodu, že obec Číž mala taký  nepatrný počet obyvateľstva, že si nevedela vydržiavať kazateľa. V roku 1766 ju v súpise katolickej cirkvi ani ako katolícku dcérocirkev nespomínajú. O škole pramene nehovoria.

V roku 1773 sa majiteľom obce stáva vdova Michalová Kubínyiová s 5 poddanými, 3 želiarmi a 1 bezdomovcom - želiarom. Medzi poddanými sú vtedy mená Suttor (1673), a Suttoris (1674). Ďalší majiteľ je Štefan Michálek so 4 poddanými a 2 želiarmi, Juraj Hanvay s 1 poddaným, Ladislav Kubínyi s 1 želiarom, Jozef Losonczy.s 1 poddaným, František Darvas s 1 želiarom a v zálohe mal 4 poddaných.

V akom zložení sú nevoľníci: v roku 1620 slovák (s) Petrák, v roku 1621 maďar (m) Balog, v roku 1631 m: Koracz a Mathe, v r. 1634 m: Kelemen a Vida, v r. 1672 neznámej národnosti: Fertally, v r.1674 m: Anna Putnoky, v r. 1676 m: Dudas, v r. 1677 Méhi Annok, v r. 1678 m: Fabian, v r. 1679 m: Mehesz (1680: Méhez), 1689 m: Kondás, 1680 m:Levay, 1691 s: Gaidoss, 1693 m: Kenyér a Pásztor, 1695 m: Vas, 1696 m: Lator, 1699 m: Korpás, 1700 Gergely, 1754 Ligárt a Majoros obaja neznámej národnosti. V roku 1773 bolo v obci 15 poddaných sedliakov, 7 želiarov a 1 bezdomovec - želiar. Z poddaných boli Maďari: Bodnár a Finkej, 2 krát Nagy a Varga; Slováci: Benczur, Rivnák, Zatko. Neznámej národnosti: Görög, 3x Ligárt, Murányi Majoros (Majoros z Muráňa), 7 krát Tóth, Toth alias Gergely. V roku 1774 sa na základe súpisu cigánov objavujú v obci 2 mená a to: 2 krát Danyi a Váradi.